Lyžiarsky

29. january 2013 at 21:00 | Arya Flowerny |  Postrehy&Kecy
Konečne som dopísala moje spomienky z lyžiarskeho, koniec už veľmi hmlistý, predsa len to píšem takmer po dvoch týždňoch (a uznávam, že je to moja chyba, som lemra lemravá :/) a nič si nepamätám. A ešte k tomu som to už po sebe nečítala, ak predsa len máte odvahu vrhnúť sa na to, pod perexom nájdete tri A4 ktoré som písala 11 dní...



Lyžiarsky:

Nedeľa
Ráno som vstala, najedla sa, dobalila posledné veci a išla do školy. Znie to desivo, ale ono nás tam iba čakal autobus. Potom, čo sa mi podarilo nejako dať kufor do batožinového priestoru a lyže a lyžiarky do takého prívesu, šla som si sadnúť. Všetky baby z našej triedy sme sedeli vzadu, totálna pohodička. Z Bratislavy sme vyrážali okolo desiatej, aspoň myslím. Tým pádom sme na Táloch boli asi o druhej. Bola som hladná, ale mala byť až večera, ale aj tak sme dačo začali vyžierať. Na izbe som bola s Lenkou a Ninou. Bolo to tam celkom pekné, akurát... chýbala skriňa. Áno, čítate správne. Nemali sme skriňu. Zato sme mali dokonalú kúpeľňu. Ale tak ešte pred večerou si učitelia povedali, že by sme sa mali ísť prejsť. Ok, tak sme teda išli tam, kde sme mali lyžovať. Zistili sme, že sú tam len pomy (ktoré som ja celý život volala kotvy, ale nevadí), žiadne lanovky, ani nič. Ten drobný výlet nám toho naozaj veľa dal, polka ľudí sa zdrbala na zľadovatelej ceste, ale šak pohoda, klídek a tabáček. Vrátili sme sa na chatu, navečerali sa a išli spať. Ešte pred tým spánkom sme vcelku dlho kecali. Lenka dostala službu, čo sa týka budíčka, tak sme sa dohodli že ráno budeme budiť spolu. Mimochodom, wifi bolo iba v jedálni, takže vždy cez raňajky/obed/večeru som chodila omrknúť moje milované stránky. To, že som nepísala komenty neznamená, že som nečítala!

1. deň - pondelok
Budíček sme zvládli, raňajky sme zvládli, prezliecť sa do lyžiarskeho sme zvládli. Čakalo nás už len vytrepanie lyží a lyžiarok "tam hore". Prišla spása v podobe skibusu (skisbusu, že Leni?) a aj keď sme tam boli jak sardinky (resp. iba polovica, išlo to na dvakrát), do strediska sme sa dostali v pohode. Tak sme sa išli prezuť a išli nás zatriediť do družstiev. Išli sme na ten "najbrutálnejší" svah v okolí. Bola to takmer rovinka a ten vlek by ste predbehli aj pešou chôdzou. Trocha sme sa tam rozlyžovali a potom sme mali predviesť pekné oblúčiky. Mňa "trošička" boleli nohy, ale aj keby som bola v pohode to asi nedám lepšie. Skončila som v 3. skupine z piatich, ja tomu hovorím zlatá stredná cesta. Spočiatku som chcela byť v 2., ale keď som zistila, akého majú učiteľa, začala som byť spokojná. Oni totiž dostali Vaška, prezývaného aj Radiátor, pre jeho orientáciu. (Dobre viete, že nie som homofóbna, ani nič podobné, ale vy nepoznáte pána profesora.) My sme mali Gábrišovú, profesorku čo nás učí občiansku. Pohodová. Po roztriedení zostávala asi ešte pol hodina, 1. a 2. skupina, svine jedny, išli na čiernu zjazdovku (no dobre, nie tak úplne čiernu, ale neva) a my sme zostali na tom trápnom kopčeku, lebo podľa učiteľky sa už neoplatilo ísť inam. Potom sme sa išli dať do normálnych topánok, lyže a lyžiarky sme, chvalabohu, nechávali v miestnostiach čo sme tam mali vyhradené, a na chatu sme sa znova zviezli skibusom. Aby som nezabudla, počasie bolo pod psa, hnusne snežilo. No, tak potom sme sa naobedovali, mali do druhej pauzu, potom šli znova na svah. To už naša skupina išla na... dramatická odmlka... najtrápnejšiu červenú zjazdovku, ktorá bola k dispozícii. Ale veď nevadí. Znova bolo možné s minimálnym vypätím síl predbehnúť vlek, ale nikto sa o to nepokúsil. Škoda. Tak sme sa na kopci pekne zoradili a bolo nám vysvetlené, ako používať paličky. Ja som ich celý život proste vliekla za sebou, ale aspoň som skúsila niečo nové. Potom, ako sme urobili niekoľko jázd sme prešli na druhú najtrápnejšiu červenú zjazdovku, ktorej vlek bol... a to je takmer nemožné, ešte pomalší! Ale tým sme zase dostali možnosť ísť na jedinú normálnu červenú zjazdovku, ktorá tam bola, čo sme využili. Ťažko sa to popisuje, ale ona bola vlastne spojená s tou druhou najtrápnejšou, akurát bola dlhšia a na vrchu strmejšia. Polka ľudí presviedčala profesorku aby sme šli na čiernu, ale mne bolo dobre tam, kde som bola. Akurát bolo stále nechutné počasie a už ani svah nebol upravený ako ráno, takže Gábrišová povedala že na ďalší deň pôjdeme na čiernu kým bude zratrakovaná. Takže o štvrtej sme končili, pričom sme celý deň (poobedie) lyžovali na tých červených. Potom sme sa vrátili, nič nerobili, najedli sa, nič nerobili, išli sa umyť, kecali a zaspali.

2. deň - utorok
Ráno ako každé iné, takže to opisovať nebudem. Došli sme na svah a išli sme na čiernu. Hore sme si dali rozcvičku a potom sme išli tak, že sme sa v polke strmej časti čakali, v polovici kopca čakali a potom sme šli na vlek. Bola to úplná pohodička, proste to fakt ani nebola čierna. Asi raz alebo dvakrát sme to ešte zlyžovali, keď sme dostali rozchod s tým, že môžeme ísť hocikam okrem čiernej, čo mi bolo jedno, lebo som aj tak mala radšej tú najdlhšiu červenú. Šťastie bolo v tom, že nesnežilo, ale zato bolo zamračené. No, tak sme ale lyžovali, išli na obed, potom znova na svah, kde sme znova dostali rozchod a znova sme lyžovali. Potom sme šli do chatky. Myslím že práve tento deň sa baby dozvedeli, že Vaško má dcéru a ženu, čo ma mierne vyviedlo z rovnováhy. Najmä pre to, že pri raňajkách, neviem čí v prvý deň, alebo druhý, ale bola tam zaujímavá príhoda, ktorú hovorili Viki so Sárou, ktoré bývali vedľa pána profesora. Ráno z izby vyšiel "snowboardista" a Vaško za ním kričal, kde má trenky. Ja som pri tom zostala zírať, že či si robia prdel, alebo fakt. A ono fakt. Jasné že potom som sa celkom fajne zabávala na mojich hóóódně yaoistických predstavách, ale haluz riadna. Po poobedňajšom lyžovaní som vytiahla "multifunkčnú kulmu", ja osobne by som to nazvala žehlička, kulma a krepovací dzindzík, ale však fajn. Tak potom sme si nejako upravili vlasy, nahrnuli sa k nám aj baby zo sekundy a tak. Po večeri ku nám prišli Gabo, Mišo a Marko, s ktorými bola prekvapivá haluz. Sme si aj pokecali a tak. Akurát to celkom schytali postele, lebo nejaký kretén začal guľovačku v izbe. Ja osobne som chvalabohu mala posteľ najďalej od okna - zdroja munície, takže to bolo celkom v pohode, zato Ninina posteľ bola celá mokrá. Potom sme šli spinuškať, lebo sme ráno museli vstávať. Samozrejme, že sme boli hore ešte okolo pol noci, ale učiteľom to bolo vlastne fuk, len sme nesmeli robiť bordel.

3. deň - streda
Niekto povedal, že tretí deň je najrizikovejší, alebo čo, takže sa lyžovalo iba doobeda, čo bola riadne nahovno, keďže bolo dokonalé počasie, slniečko, nesnežilo, proste paráda. Ale tak lyžovačku sme si užili, minimálne ja a po obede sme išli na vychádzku. Chcela som trocha pofotiť, ale kvalita môjho mobilu... no comment. Chceli sme ísť niekam ku dedine, alebo tak dačo, ale chodník, ktorým sme išli sa neočakávane skončíl, tak sme sa vrátili a zahájila sa guľovačka. Ja nie som debil (ok, maybe little bit) ani samovrah (ok, this is right), tak som stále trocha ďalej, pri Nine a Táni, ktoré kecali o tom, že Beethoven, Mozart, alebo niekto taký, mal nejako zle nastavené niečo, čo určuje rytmus, takty, alebo niečo také a... no, proste som bola absolútne mimo, vedľa osôb, ktoré hrajú 7 rokov na klavíri. Ale aspoň som nebola totálne sguľovaná a mokrá. Vrátili sme sa na chatku a tam sme ešte niečo stvárali do večere. Potom bola haluz a ja som ľudí učila omeglovať. Moja omegle angličtina je na počudovanie dosť dobrá, resp. Som schopná vybavovať sa so všetkými tými úchylnými týpkami čo tam sú, prípadne sa na jedného z nich zahrať. Ale keď pýtajú kik, skype, alebo proste dačo ich väčšinou zruším. Na omegle je to v pohode, písať si je v pohode, ale volať alebo dokonca videochat je už príliš. Takže ešte s Lenkou, ktorá je na omegle takmer na rovnakej úrovni ako ja (;P) sme učili ostatné baby aj chalanov, čo znamená asl, m/f a podobné veci. Ja som ich potom učila aj isté frázy... ehm, radšej to tu nebudem rozoberať. Sáru som pokazila (a nehanbím sa za to) ale ukradla som jej jedného týpka, s ktorým som mala zábavný chat... a normálne som dotiahla do konce to, čo nikdy predtým. Bohužiaľ sa mi ten rozhovor podarilo vymazať, ale bolo to také že sa s ním Sára (jej mobil, jej postava) vyspala (samozrejme, že väčšinu vecí som písala ja, ale Sárika sa snáď niečo priučila) a potom mu (ja som to povedala, ale Sára! xD) povedala že bol hrozný milenec a že ona/on je "hairy horny man", aspoň myslím že niečo v tom zmysle. Úplná sranda bola. Potom si ešte polka ľudí omeglovala s nejakými divnými onými a totálna prča. A potom bola večierka a my sme išli buvať.

4. deň - štvrtok
Klasický ranný stereotyp, až nato, že cestou autobusom na svah... No, vezmem to trocha okľukou. Mala som takú dosť neutrálnu náladu, ale zase čo narobím. V skibuse som sedela s Ninou o dačom sme kecali a ja som len tak na pol ucha počúvala rádio. Hovorili niečo o pestovaní rastlín, riadna blbosť (o korenení :D) keď začala hrať jedna pesnička. Tá pesnička mi zdvihla náladu o 200 stupňov. Hádajte, čo to bolo? Správne, niečo od Adama. Čo od Adama? Whataya Want from Me <3 Som bola fakt že šťastná, akurát že to začali hrať až ku koncu cesty, takže napriek tomu, že sme z autobusu vystupovali takmer posledné, tak som to nedopočúvala. Potom ale fajn deň pokračoval, stretla som totiž Agi(vedúca zoologicko-chovateľského krúžku, kam chodím každý piatok), ktorá nejakým zázrakom bola tiež na Táloch. Sme sa pozdravili, chvíľu sme sa rozprávali a potom som už radšej šla za ostatnými. Zalyžovali sme si znova fajn, počasie bolo pekné, svah upravený. Na obed sme šli späť, potom znova na lyže a potom znova späť na chatu. Pred večerou som znova niekomu robila vlasy, aspoň myslím. Na večeri som sa pripojila na wifinu a bežala omrknúť daily-slash a aj moje súkromné slashové lásky. Boli nové kapitoly všeličoho, tak som dačo čítala na večeri a potom som si naotvárala v mobile (ktorý ma serie, maximálny počet kariet je tri) nejaké veci dopredu, nech si potom môžem čítať a nemusím trčať v dosahu siete. Ku nám na izbu sa nasačkoval Marko, ale s ním sa zase dalo kecať. Vtipné bolo, keď som pri nejakej príležitosti nahlas prečítala časť poviedky, čo som mala rozčítanú. Ehm, potom to pokračovalo vcelku vtipne. Začala som rozprávať "rozprávky so šťastným koncom", ako niekto nazval vec obdobného charakteru. Bolo to fakt vtipné, najmä preto, že Marko počúval. Neskôr sa pridali aj Rašovec s Gabom, ktorý sú môj favourite couple v našej triede, lebo všetci vidíme tú bromance medzi nimi. No, ale z čisto slashového rozprávania som bola nútená prejsť na jeden fem-slash (fňuk), potom dokonca na hetero (kde som využila... prepáč mi to, ty vieš že myslím teba. Ozaj som nechcela, ale neboj, pomsta bude sladká! Keď napíšem M+G dám vedieť). Pár, ktorý ma celkom bavil bol Fico/Gašparovič, ktorých som využila iba preto, že som potom dostala zákaz rozprávať o spolužiakoch. No, tak sme pokecali, chalani sa potom išli "zheteráčiť" a ja som išla chytiť wifi. Yuuki sa objavila na skype online (sľúbila som, že ťa tu spomeniem, tu si zlato) tak sme si písali. Potom som už nejako išla spinkať. Teda, ehm... pokresliť zrkadlo zubnou pastou. Umývala som si totiž zuby a pritom sa pokúšala komunikovať s kamoškou. Keď nezabrala gestikulácia, musela som siahnuť po mojej rozkošnej perličke (inú zubnú pastu som doma nenašla, nesmejte sa). Z toho, čo bolo na začiatku čisto praktické riešenie sa stala zábava. Pôvodne sme to chceli zmyť, ale ja imbecil imbecilný som Lenku a Ninu presvedčila, nech to tam necháme do rána. Tak sme teda šli spať...


5. deň - piatok
Ráno sme vstali a prvá vec, ktorú sme urobili bolo zhrozené zíranie na umývadlo. Tak sme ho začali umývať, pred raňajkami sa nám to ešte celkom podarilo zvyšok sme umyli potom. Už sme boli viac menej pobalené, pretože po obede sa odchádzalo. No, ale posledný krát sme šli lyžovať, tak sme si to užili, väčšinu času som bola na dlhej červenej s Lenkou, Nina lyžovala v skupine a Viki so Sárou na čiernej. Pol hodinu pred koncom sme šli na čaj (ktorý nebol) ale zase spapkala som si hranolky a so Sárou si išla ešte chvíľu polyžovať, lebo ostatní už zostali v bufete. Pár jázd som bola nútená dať na čiernej, potom sme šli na červenú a potom sme sa už išli vyzuť. Museli sme zniesť lyže a lyžiarky, čo nikoho netešilo, ale chvalabohu za skibus, neviem, či by sme to zvládli pešo (viem že nezvládli). Potom sme šli obedovať a dobalili sme posledné veci. Zniesli sme kufre, a začali čakať autobus. Ktorý neprichádzal... neprichádzal... a stále neprichádzal. Aby toho nebolo málo, príves v ktorom boli lyže a lyžiarky bol nevyvážený a niektoré sa tam nedali, aby sa nepreklopil. Moje tam samozrejme neboli, lebo to by som mala sakra šťastie. Keď došiel bus, všetci sme sa hrnuli dnu a ja som na lyžiarky zabudla, veď čo by ste odo mňa čakali, všakže? No, ale spomenula som si, bežala po ne a všetko bolo v poho. V autobuse som sedela o Sárou, bolo celkom fajn, pokecali sme si, zahrali sme sa na mobiloch a tak. Potom sme došli do Blavy, pričom nám každý deň na svahu hlásili aká je tam kalamita, teda dopravné správy v rádiu čo hralo to hlásili. A ono naozaj. Čakala som, že tam bude päť cenťákov snehu a ono tam bola väčšia kosa ako na Táloch. Keď sme vystúpili a našla som si kufor, lyže a lyžiarky dokonca prišiel môj otec celkom načas = nemrzla som tam dlhšie ako desať minút. Potom to už bolo fajn, prišla som domov, napapala sa, umyla sa a život išiel fungovať ďalej.


The end

Pre tých, ktorý sa dočítali až sem: sorry že mi to trvalo jak fras, ale... verím že už ma poznáte a neprekvapilo vás to. Bol to super týždeň, ale dopisovala som to dnes a už si pomaly nič nepamätám, takže ak sú nejaké odchýlky od skutočnosti, ospravedlňujem sa. Ale na tie odchýlky aj tak dôjdu len ľudia, čo tam boli a tí veľmi nečítajú môj blog [česť výnimkám ;)], takže ostatným to môže byť fuk.

Zároveň by som chcela vedieť, či by ste chceli, aby som preložila z angličtiny jeden (neskôr možno viac) slash, z k-popového prostredia, ale to tam nie je nijako dôležité (ak by vás to zaujímalo, Nu'est, Reník s Baekhom, je to 18+, ale nijako extra hard. Včera večer som už nemala čo čítať, siahla som dokonca po 1D slashi *hanbí sa a zahrabáva pod koberec, najmä preto, že Larry sa jej celkom zapáčilo (napriek tomu, že si celkom nie je istá, ktorý je Louis a ktorý Harry)*, keď som si povedala "a dosť!" dala do vyhľadávača niečo štýlu "Ren Nu'est slash" a našlo mi to fajn poviedky, ktorým som rozumela, páčili sa mi a chcela by som ich (možno) preložiť, len tak, či to zvládnem.
Vytvorila by som anketu, ale som lenivá a na slashete je nová časť 'niekoho, kto nie som', tak chcem ísť čítať. Názory prosím do komentárov..
 

1 person judged this article.

Comments

1 Lenka :) Lenka :) | 30. january 2013 at 15:58 | React

Pri citani som mala celkom slusne zachvaty smiechu. Najma s tymi palickami a vlekmi. trvalo mi dobrych par minut kym som sa prestala rehotat. A kludne daj tie slashe :D

2 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Email | Web | 30. january 2013 at 16:06 | React

[1]: Diky :D A idem to prekladať :D

3 Domča Domča | Web | 30. january 2013 at 16:55 | React

Vidím, že lyžiarsky si si užila :D a tým yaoistickým predstavám sa nečudujem :D :D

4 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Email | Web | 30. january 2013 at 17:21 | React

[2]: nj, ja ich mám stále :D

5 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Email | Web | 30. january 2013 at 20:03 | React

[3]: [4]: to bola reakcia na teba, Domi :3

6 Yuukina Yuukina | 30. january 2013 at 21:02 | React

dakujem :'DDD ~ moc dlhe bolo xD

7 LucyLestrange LucyLestrange | Web | 2. february 2013 at 19:22 | React

My ideme na lyžiarsky teraz... Ale moje spomienky určite nebudú také pestré ako tie tvoje :D Bude to niečo na štýl
1. deň - vyrážame
2. deň - okno
3. deň - okno
4. deň - okno
5. deň - okno
6. deň - odchádzame :D

8 Arya Flowerny Turner Arya Flowerny Turner | Email | 2. february 2013 at 22:47 | React

[1]:neni zač a nebolo :D
[2]:aj ja som čakala dačo také, ale bolo to fajn. No, uži si to, aj keď by si ozaj len zírala z okna ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement