2. kapitola

1. october 2011 at 16:08 | Arya Flowerny |  Študentské roky záškodníkov 1
Po rokoch čakania pridávam 2. kapitolu! Viem že mi to trvalo sto rokov, ale mám rozpracované ďalši etri, aj tie dám. Takže budem to robiť tak postupne.... Na chyby nehľadte, radšej napíšte aké to je.


1. stretnutia

Lily si v izbe do kufra kládla posledné knihy, navrch položila ešte školský habit a zavrela ho. Zišla dole schodmi a kufor zložila v kuchyni. Zobrala dva krajce chleba a dala ich do hriankovača. Z chladničky vytiahla džús a maslo, zo skrinky vzala pohár a položila to na stôl. Keď boli hrianky dopečené natrela ich maslom a sadla si k stolu. Dole zišla Lilina sestra Petúnia. Mala blond vlasy po plecia, popri Liliných červených, ktoré jej siahali takmer po pás pôsobili tie Petúninine úboho.

"Bré ráno, Tuni," pozdravila sestru Lily. "Ako si sa vyspala?"

Petúnia si odfrkla a sestrin pozdrav aj zdvorilú otázku ignorovala. Vlastne všetko čo sa týkalo jej sestry ignorovala, odkedy jej prišiel list z Rokfortu. Petúnia dokonca napísala Dumbledorovi, či by nemohla chodiť na Rokfort spolu s Lily. Ale o tom nikto nemal tušenia a nikomu sa o tom nemienila zmieňovať.

"No tak, Tuni, ešte stále sa hneváš za tú rozbitú voňavku? Vieš že som nechcela..."

Petúnia ju uprostred vety prerušila. "Nemáš ani poňatia prečo sa hnevám!" vyletelo z nej.

Lily na ňu ohromene pozrela. "To myslíš vážne?" spýtala sa potichu a hlas sa jej triasol od zadržiavaného plaču.

Petúniu na okamih prepadli výčitky svedomia za to ako sa správa k svojej sestre, veď tá za nič nemôže. Tie ale rýchlo zahnala. "Ja..." nevedela ako pokračovať, aby Lily neranila ešte viac. "Kašli na to."

Lily, ktorú už prešla chuť do jedla, vzala jednu hrianku a zahryzla do nej. Podľa nej chutila ako niečo surové a neochutené. Pozrela na hodinky a vzdychla. Bolo o päť minút desať. Rodičia už asi preparkovávali auto z garáže pred hlavné dvere, aby sa nemusela teperiť dlho s kufrom.

Vedeli že majú ísť na stanicu King's cross a tam prejsť cez stenu medzi nástupišťami deväť a desať, oznámila im to profesorka McGonagallová ktorá prišla krátko po tom čo im bol doručený list, aby všetko vysvetlila. Vtedy im aj povedala že všetko potrebné nájdu v Šikmej uličke a dopodrobna im vysvetlila ako sa tam dostanú cez Deravý kotlík, kde majú poprosiť barmana Toma aby im otvoril priechod, keďže Lily ešte nemala prútik. Tam kúpili kotlíky, habity, učebnice a všetko ostatné čo bolo napísané v zozname, ktorý bol priložený k listu.

Naliala do pohára džús a odpila si. Nechutil o nič lepšie ako hrianka. Lily sa postavila a vrhla na Tuni posledný smutný pohľad. Petúnia ho 'prehliadla' a tiež sa postavila.

"Ideme k autu?" spýtala sa odmerane.

Lily vzdychla a prešla ku kufru. "Áno, už by sme mali."

Petúnia jej podržala dvere, kým vyšla aj s kufrom k autu. Otec jej ho pomohol vyložiť do auta a potom ju poslal si sadnúť. Petúnia si sadla za šoféra a ich mama na sedadlo spolujazdca. Otec zaujal šoférsku pozíciu a vyrazili. Za pol hodiny boli na stanici, no ešte chceli Lily kúpiť niečo na cestu, tak išli do bufetu. Kúpili jej bagetu, pomaranč a fľašu Coly. Keď prišli na nástupisko, už bolo trištvrte na jedenásť. Lily sa rozlúčila s rodičmi a sestrou, sľúbila im že bude často písať, aj keď sa posťažovala že si bude musieť od niekoho požičať sovu. Rodičia jej preto povedali, že ak bude mať dobré známky, tak jej budúci rok kúpia sovu akú bude chcieť.

Keď sa vyobjímali, Lily zamierila k vlaku. Prešla okolo troch kupé ktoré už boli zaplnené, až prišla ku takému, kde bolo iba jedno dievča. Vyzeralo že sa nudí, tak vošla a sadla si oproti nemu.

"Ahoj, ja som Lily Evansová," pozdravila Lily to dievča a pozorne si ho prezrela. Malo čierno-ružové vlasy, ružové legíny, čiernu minisukňu a ružové tričko s lebkami. K tomu čierne kruhové náušnice a ružovú čelenku. Sivé oči sa teraz upierali na Lily.

"Teší ma, ja som Rose. Rose Porcelain." Naklonila hlavu a prižmúrila sivé oči. Potom preletela pohľadom ku kufru, ktorý bol medzi nimi a povedala: "Posuň sa!" Kufor ju na Lilino prekvapenie poslúchol.

"Ako si to urobila?" vyvaľovala oči Lily.

Rose sa zasmiala. "Ja? Na takéto kúzla zatiaľ nemám, začarovala to moja mama tak, aby ma nasledoval a plnil moje príkazy. Je to niečo ako domáci škriatok, len je to kufor. Pozeraj. Tancuj!" vykríkla a kufor začal poskakovať a točiť sa. Lily s otvorenými ústami pozerala na to, čo sa dialo.

"A kto sú tí domáci škriatkovia?"

Rose si vzdychla, očividne ju nebavilo vysvetľovať takéto banality. "Sú to sluhovia čarodejníckych rodín, musia slúžiť, až kým ich ich majitelia neprepustia tým, že im dajú nejaký kus oblečenia. Je praktické mať domáceho škriatka, musí robiť všetko čo mu prikážeš."

"Mať? Ako vlastniť?! Veď je to živá bytosť, nie vec!" Lily pomaly vrieskala, no Rose sa tvárila úplne pokojne.

"Takže po prvé, " začala Rose nebezpečne tichým hlasom, "škriatkovia sú spokojní tam, kde sú. Po druhé, ak je ku nim ich pán milý, majú ho radi," pokračovala a pre názornú ukážku luskla prstami. Za okamih sa tam zjavila škriatka. "Ahoj, Peui, ako sa máš?" spýtala sa Rose škriatky.

"Dobre, pani moja. Priali ste si niečo?" spýtala sa Peui a veľkými oranžovými očami prevrtávala Rose. Vlasy rovnakej farby mala zapletené do dvoch copíkov a na tvári mala široký úsmev. Na škriatka bola veľmi pekná.

"Vďaka, len tu," Rose rukou ukázala na Lily, "jedna známa nepozná domácich škriatkov, tak som jej chcela ukázať, ako vyzeráte."

Peui sa uklonila Rose a otočila sa k Lily. "Dobrý deň," pozdravila zdvorilo.

"Ahoj Peui, ja som Lily," predstavila sa Lil a nesmelo sa na škriatku usmiala.

"Som veľmi šťastná, že vás spoznávam, madam." Vtedy sa škriatok ospravedlňujúco pozrel na Rose.

"Prepáčte, pani moja, no vaša matka ma volá späť."

"Isteže, len choď. A odkáž matke, nech mi pošle fazuľky všetkých chutí. Dovidenia."

"Dovidenia, pani moja." Peui sa ešte raz uklonila a zmizla.

"No nie je zlatá?" spýtala sa s úsmevom Rose.

Lily ešte pozerala na miesto kde zmizol škriatok a potom pomaly prikývla. "Je priam čarovná," odvetila úprimne.

Vlak sa až teraz pohol, o chvíľu sa otvorili dvere do kupé a stáli v nich dve dievčatá.

"Nebude vadiť ak si prisadneme?" spýtalo sa jedna z nich - mulatka. Lily sa pozrela na Rose a tá pokrčila plecami. Lily teda prikývla a usmiala sa na ne.

"Ahojte, ja som Lily Evansová, "predstavila sa Lil. Mulatka vtiahla do kupé svoj kufor a posadila sa. Za ňou vošlo dievča so špinavo blond vlasmi a ťahalo za sebou modrý kufor.

Tá s modrým kufrom Lily úsmev opätovala. "Alexandra Lindonová. Ale všetci ma volajú Alex, alebo Sasha"

Mulatka sa tiež predstavila, aj keď sa neusmiala. "Ja som Samantha Clowersonová." Potom si premerala Rose. "A ty si kto?" otázku takmer vypľula.

Rose sa sebavedome usmiala a premerala si Sam ľadovo kľudným pohľadom. "Rose, prečo sa pýtaš?" Rose sa očividne zabávala, aj keď nikto v kupé nechápal prečo.

Sam sa na ňu ešte raz pozrela a nakrčila nos, aby dala najavo svoje opovrhnutie. "Také oblečenie sa nenosí, teraz sú v móde úzke rifle a ku nim dlhé tričká. Legíny a minisukne? A ešte v hentakých farbách? Odkiaľ si prišla?!"

Rose sa iba usmiala. "Z Paríža, keď to tak chceš vedieť." Samanthe poklesla sánka. "A keď už sme pri tom, už nikdy sa ma neopováž poúčať o tom, čo je a nie je v móde, úbohé anglické vidiecke dievča. Kým sa do tejto Bohom zabudnutej krajiny dostane móda, v Paríži už bude nová! Chápeš? Vieš ako postupuje móda? Paríž, potom New York, Sydney, Moskva, Tokio, Peking, všetky zapadákovy doteraz objaveného sveta a až potom Londýn, rozumieš?! Je na úplnom spodku takzvaného 'módneho reťazca'. Už tomu rozumieš, zlatko?" spýtala sa Rose medovým hláskom. Samantha sa zdesene pozerala na Rose. Potom si radšej rýchlo presadla k dverám, čo najďalej od mladej Parížanky.

Lily, ktorá počúvala všetko čo sa dialo sa zvedavo opýtala: "Takže táto móda ku nám ešte len príde?"

Rose prikývla. "Odhadujem že do piatich dní tu bude. V Paríži je už asi tri dni." Potom sa pozrela na to, čo mala oblečené Lily. Bolo to pekné fialové tričko s prekríženými ramienkami, fialové silonky a tmavo fialová sukňu po kolená. "Nič v zlom, Lily, ale fialová sa ti nehodí ani k vlasom, ani k očiam. Mohla by si skúsiť sivú, tak by ti vlasy vynikli. Žiarivé farby najlepšie vyzerajú s nudnými, monotónnymi farbami. A tvoje vlasy rozhodne majú žiarivú farbu." Potom sa pozrela na Alex. Tá mala na sebe svetlomodré rifle a biele tričko, na ktorom bola modrá bundička. "Hmm, tebe nemám čo vytknúť. Pekne zladené, aj farebne, aj štýlovo, modrá ti zvýrazňuje oči... Vyzeráš dobre, " pochválila Sashino oblečenie Rose. Potom sa zamerala na Samanthu. Tá mala na sebe tmavomodré džínsy, na niektorých miestach naschvál rozodraté a ku nim dlhé ružové tričko. K jej tmavohnedým, až čiernym vlasom to vyzeralo dobre. Rose iba prikývla. "Mohlo to byť aj lepšie, ale vyzeráš v tom docela fajn."

"Aké máte zvieratá?" spýtala sa Alex, aby zmenila tému a nevznikla ďalšia hádka.

Sam odpovedala prvá. "Siamské mačiatko, volá sa Sluthy. No teraz je v prepravke," rukou ukázala na menšiu mačaciu klietku, "a keby že ju vypustíme, narobila by neporiadok."

Pokračovala Lily. "Ja žiadne zviera nemám, no rodičia povedali že za dobré známky mi kúpia sovu."

"Ja mám doma mačku, ale mama povedala že mi ju dá až budúci rok, keď budem staršia," zapojila sa Alex.

Bola na rade Rose. "Ja mám mačku, neviem aká je stará, ani akého je plemena. Ak chcete zavolám ju." Vytiahla prútik a zašepkala: "Jouer de la musique! " Zrazu sa vzduchom niesla nádherná melódia Arabesque, od Debussyho.

"Wow, ty vieš čarovať!" vykríkla Lily.

Rose sa na ňu pozrela, ako na blázna. "Práve preto idem na Rokfort. Vy viete nejaké kúzla?" opýtala sa ostatných.

Sam sa hrdo vystrela. "Ja áno. Viem alohomora."

Rose sa pohŕdavo zasmiala. "Otvárať zámky je všetko čo dokážeš? Keď som mala sedem rokov som mame ukradla prútik a skúsila som alohomora, podarilo sa mi to. Je to jedno z najjednoduchších kúziel." Vtedy vošla do kupé čierna mačka a vyskočila Rose na kolená. Tá ju s úsmevom pohladkala. "Á, tak predsa len ťa hudba prilákala." Potom sa otočila na ostatných v kupé a v širokom úsmeve odhalila zuby. "Predstavujem vám Maurice."

"Bosorka," mrmlala Samantha

Lily zakročila, aby nevznikla znova hádka. "Čo myslíte, akí budú profesori?" spýtala sa, na čo sa rozpútala vášnivá debata na tému ŠKOLA.

Rose sa po dvoch minútach zdvihla a Maurice položila na zem. "Prepáčte, no toto nie je diskusia, do ktorej sa zapájam. Nebudem vás tu teda pripravovať o miesto, uvidíme sa v škole. Ahojte." Zakývala im a vykročila von, nasledovaná kufrom a mačkou. Obrátila sa doľava a chvíľu kráčala, až zbadala kupé kde boli iba traja chalani, asi v jej veku. Išla teda k tomu kupé, keď do nej narazil nejaký chalan.

"Och, prepáč nevidel som ťa, " začal sa ospravedlňovať.

"To je v poho, nič sa mi...," ako obarená zízala na jeho tvár. Mal čiernu masku, ktoré mu ju takmer celú zakrývala. Z priezorov na ňu pozerali zlaté oči. "Ja...ty...Erik?" spýtala sa, slová tisla z úst iba nasilu.

Usmial sa na ňu. "Ako si vedela?"

"Hmm... neviem, len som si tipla," zahovorila to rýchlo. Nemôže predsa povedať že vyzerá ako Fantóm opery, ktorý je dvesto rokov mŕtvy. "Už si idem sadnúť, ešte sa uvidíme." Neisto sa na neho pousmiala a potom vošla do kupé.

***

"Čo je to za babu? Videli ste ten šialený výraz? A tú odpornú mačku?" hystericky vykladala Sam. Alex a Lily sa na seba zmučene pozreli. Toto robila už asi päť minút. Sam ďalej ohovárala Rose, až Alex došla trpezlivosť.

"Prestaň! Sam, podľa mňa je Rose úplne v pohode, možno trochu výstredná, no to je všetko. Mali by sme si hľadať priateľov, nie vytvárať nepriateľov. Čo keď s ňou budeme ďalších sedem rokov na izbe? Nemala by si byť k nej hnusná," vravela Alex.

Sam sa iba ešte viac nahnevala. "A odkiaľ vieš že budeme spolu my? Tým myslím my tri. V akých fakultách vôbec chcete byť?" Chcela pokračovať, ale Lily ju prerušila.

"Neviem ako vy, ale ja chcem byť v Bystrohlave."

Sam sa opovržlivo zasmiala. V tom momente si Lily a Sasha pomysleli, čo by na to asi povedala Rose: "Zato že ty si sprostá, nemusíš obmedzovať ostatných!" Nevedeli, prečo si na to pomysleli, ale potom už nepochybovali o tom, že by to Rose povedala.

"Aj ja by som chcela byť asi v Bystrohlave, ale tam sa nikdy nedostanem. Možno Chrabromil? Tam by som šancu mala."

"Ja budem v Chrabromile. Som odvážna a čestná," vravela sebaisto Sam.

Alex a Lily znova vedeli, čo by na to asi povedala Rose: "Zabudla si skromnosť."

Vtom sa otvorili dvere a stála v nich pani s vozíčkom plným jedla. Lily si so záujmom prezerala, čo je na vozíčku. Zatiaľ sa postavila Alex a prešla k pani.

"Poprosím dva balíčky Fazuliek," povedala s úsmevom.

"To bude štrnásť siklov," odvetila pani a podala jej dva balíčky rôznofarebných fazuliek.

"Ďakujem vám," slušne poďakovala Alex a zaplatila.

Lily si kúpila zopár drobností a zvedavo si ich obzerala. Potom si všimla že Sam si nič nekúpila. "Prečo nič nemáš?" spýtala sa jej.

"Je v tom priveľa tuku a cukru."

"Veď to je na tom najlepšie," so smiechom povedala Alex.

Sam sa zatvárila znechutene a z kabelky ktorú mala pohodenú na sedadle vedľa seba vytiahla musli tyčinku. Alex a Lily na ňu nechápavo čumeli.

"Ako to môžeš jesť? Sú tam samé orechy..."

"Čo si na ne alergická?" naštvane vybafla na Alex Sam.

"Baby nehádajte sa!" zahriakla ich Lily. "Nestojí to za to."

Keď sa ukľudnili, začali sa znova normálne rozprávať. Bavili sa o rodine a priateľoch, táto téma im vystačila až do večera.

"Asi by sme sa mali prezliecť do habitov," navrhla Lily, keď si všimla tmu za oknami vlaku. Sam aj Alex súhlasili, tak sa prezliekli. Dobre urobili, lebo krátko na to sa vlakom rozľahol milý žensky hlas: "O päť minút vchádzame do Rokfortu. Batožinu nechajte, prosím, vo vlaku, dovezieme vám ju zvlášť." Všetky tri si zobrali svoje kufre a vyšli s nimi do chodbičky. Vlak začal pomaly zasttavovať.
 

1 person judged this article.

Poll

Páči sa vám 2. kapitola?

Áno
Nie

Comments

1 Kath* Kath* | 1. october 2011 at 17:18 | React

Docela jsem se zasmála nad tím tancujícím kufrem :D.Ale příde mi že to píšeš jako by to byla dnešní doba a né něco co bylo před x lety.Každopádně se těším na další kapitolu :).

2 Kath* Kath* | 1. october 2011 at 17:18 | React

Spam...

3 Arya Arya | Email | Web | 1. october 2011 at 17:23 | React

Vď aj píšem :D Bolo to aj v info o ŠRZ :D

4 Arya Arya | Email | Web | 1. october 2011 at 17:23 | React

[3]: Lebo nemám šajnu čo už vtedy bolo ma čo nie

5 Aya Aya | Web | 1. october 2011 at 17:39 | React

Oh la la, Erik!!! *tlakomer za chvíľu praskne*
Úžasná kapitola, Ary, úžasná!!! :-) Aj ja idem písať couer d´ange, nech to už mám z krku :))
Len pozor - kľudne je nespisovné, radšej používaj pokojne :)

6 Arya Arya | Email | Web | 1. october 2011 at 17:53 | React

[5]: Pane bože! To je strašné xP  Zapamätám si to do budúcnosti :)

7 chiara chiara | 8. october 2011 at 14:55 | React

Je to uplne uzasne.Je to dielo genia...

8 Arya Arya | Email | Web | 9. october 2011 at 16:33 | React

[7]: Vďaka, sesternička... veď ja predsa génius som, nie ako ty, hlúpe a zaostalé...

9 Quileutte Quileutte | Web | 3. january 2012 at 13:25 | React

strašne sa mi to páči...som zvedavá ako dopadne stretnutie Jamesa a Lily... :D :D

10 Aurora Aurora | Web | 29. december 2012 at 18:01 | React

ahoj, máš v úmysle v tomto pokračovať? je to dobré :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement