1. kapitola 1/2

1. october 2011 at 18:20 | Arya Flowerny |  Mykei's story
Ďalšia nová poviedka, túto som začala písať až predvčerom. Ešte to nie je hotové, ale dám čo mám zatiaľ z prvej kapitoly, zvyšok neskôr.


Ďakujeme vám, ďakujem vám veľmi pekne! A už som hore. Bye, bye, môj nádherný sen. Argh, takéto jačavé budíky mi nerobia dobre na mozog. Ak nejaký vôbec mám. Asi hej, som síce totálny magor, no na učenie som vcelku fajn. Hups, sorry, zabudla som vám povedať s kým máte tú česť. Volám sa Michaela, ale všetci ma volajú Mykei [Majkí]. Nemám poňatia kerý môj spolužiak to tak blbo napísal, ale potom sa to zaužívalo a podpisujem sa tak aj v testoch. Asi by som mala zobudiť aj Katarínu, všeobecne známu ako Duck [Dak], čo ako iste viete znamená kačka. Sme spolu na izbe, ešte so Gummy [Gami], babe ktorá miluje žuvačky, podľa čoho vznikla aj jej prezývka. Aby ste pochopili, bývame na akomsi intráku, aj keď tu nie sú šváby, ploštice ani iná háveď. Je to luxusný apartmán, plný najnovšej elektroniky a zo všetkého dýchajú prachy.

Chodíme na Súkromnú základnú školu pre Nadaných, ktorá je síce spojená so Súkromnou strednou školou pre Nadaných, ale to je o inom. Skratka je SzšN. Nie nepomýlila som sa, to veľké N tam byť má. My sme Nadaní s veľkým N. Obyčajní ľudia si myslia že je to súkromná petržalská školička pre snobské decká. Nie je to tak. Každý študent musí mať Nadanie aby sa sem dostal. Ja som trocha extra, keďže mám až tri. Metamorfomágia, Realita a Voda. Ak nechápete, znamená to že viem meniť svoj výzor, ohýbať realitu a ovládať vodu. Ostatní majú iba jedno. Pravdepodobne ma máte za blázna, tak sa vám to pokúsim vysvetliť. SzšN je škola kde sa učia deti ktoré majú dar. Môže to byť hocičo čo nie je normálne: ovládanie živlov, super čuch, sluch, nočné videnie, vízie, čítanie myšlienok, ovládanie času, sila, vôľa, pamäť, lietanie, rozumenie reči zvierat... Proste všetky "nadprirodzené" schopnosti. Najlepšie na tom je, že môžeme získať aj schopnosti, s ktorými sme sa nenarodili. Tým že budeme stále cvičiť a trénovať.

Na to vznikla táto škola, aby vzdelávala Nadaných. Je to veľký komplex, kde sa nachádzajú telocvične, učebne a intráky. Potom je tam veľká spoločná jedáleň kde spolu obedujú všetky ročníky. Dokopy je ročníkov osem, študujú tu decká od šiestich do štrnástich rokov. V každom ročníku je maximálne dvadsaťpäť žiakov, takže na škole je dvesto študentov. Cool. A všetci obedujeme naraz, o pol druhej. To je po štvrtej hodine. Jedáleň je mrte veľká, máme tak trocha americký systém sedenia. Jedáleň je rozdelená pomyselnými čiarami na štyri časti. Prvá časť je časťou populárnych. Tam zhodou okolností sedím aj ja. Sú tam športovci, roztlieskavačky, fešáci, pracháči, tí čo majú nejaké super Nadanie a tí ktorí majú Šťastný deň. Šťastný deň je vždy raz za mesiac deň, keď môžu pri populárnych sedieť aj ostatní, od obľúbených, obyčajných a od lúzrov. Vždy vylosujeme niekoho z každej skupiny a ten s nami môže jeden deň sedieť a my sa s ním budeme baviť ako so seberovným. Sedieť u nás môže aj inokedy, ale budeme ho ignorovať. Nie je to práve najmilosrdnejší systém, ale aspoň každý vie kde je jeho miesto. Ja som mala postup fakt rýchli, prvé tri roky som sedela u obľúbených, keď som bola v polke tretieho ročníka zavolali ma populárny k sebe. A raz do roka je voľný deň, deň keď môžu ľudia sedieť kde chcú a s kým chcú. Ja mám to šťastie že s Duck a s Gummy sedím aj tak, aj oni sú populárne. Všetky sme bohaté, talentované a pekné.

Duck má vlnité hnedé vlasy do polky chrbta, karamelové oči a úžasnú postavu. Je vysoká stopade cenťákov, ale takmer vždy nosí opätky takže máva aj stošesdesiat. Má trinásť rokov, ako mi všetky. Sme siedmačky. Gummy bola do jedenástich ryšavá, no potom sa odfarbila na blond. Má zelené oči, je trochu bacuľka, no aj tak sa mnohým chalanom páči. S oboma je úžasná haluz, Duck má Telekinéziu, Gummy Oheň. Keď sa spolu ukážeme na verejnosti, ľudia si myslia že sme cvoci. Vkuse sa rehníme, robíme grimasy a podobné blbiny. Všetky vášnivo milujeme nakupovanie. Ja som z nich asi najšialenejšia a pri tom najkľudnejšia. Momentálne mám čierne vlasy so sýtozelenou ofinkou a melírom, ale prirodzene -ak sa to tak dá nazvať- som blondína. Blondína s modrými očami, ako inak. Teraz mám oči zelené, ako ofinu. Som vysoká stopäťdesiat päť centimetrov, všetci mi vkuse hovoria že som anorektička, čo vôbec nie je pravda. Jem najmä sladkosti a čipsy, veci kde je kopec cukru a tuku, ale na mojej postave sa to neodráža.

Druhá časť je časťou obľúbených. Tam sú milé decká, ktoré môžu byť pekné, bohaté, mať fajn Nadanie, no nie sú dosť dobré aby boli u populárnych. Medzi obľúbenými sú fajn ľudia s ktorými je vždy haluška.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Evaline Rose Evaline Rose | Web | 2. october 2011 at 15:16 | React

Haluz

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement