1. kapitola

1. october 2011 at 18:06 | Arya Flowerny |  Hviezda a podkova
Tu je 1. kapitola, užite si a napíšte či sa vám páči


Zazvoní budík a ja otvorím oči. Odhadujem že je tak 6 hodín. Vyhrabem sa z postele a chcem ísť do kúpeľne, keď si spomeniem že dnes mám službu, čiže sprchovať sa, by bolo úplne zbytočné. Prejdem teda ku skrini a otvorím ju. Je z pekného svetlého dreva, tuším dubového. Vytiahnem z nej maskáčovú košeľu a svetlohnedé nohavice. Oblečiem sa a rýchlo zbehnem dolu.

"Dobré ráno," pozdravím rodičov a bežím ku chladničke. Vyberiem si mlieko. Potom prejdem ku skrinke a vytiahnem Chocapic a misku. Rýchlo Chocapic nasypem do misky, zalejem mliekom, mlieko aj cereálie vrátim na miesto a vezmem si lyžičku.

"Oci, žičneš mi noviny?" opýtam sa otca a čakám. Pozrie na mňa ponad okuliare, povzdychne si a podá mi ich. Usmejem sa na neho. "Ďakujem."

"Nemáš zač," odpovie mi.

Sme na kraji Baddow, ale aj tak sa k nám noviny dostanú okolo šiestej, poštár ku nám chodí ako k prvým. Pohľadom preletím prvú stranu. Nič zaujímavé. Prejdem na športové oznámenia a pozriem sa na spodok, kde sú pripravované podujatia. Parkúr v Borehame tam ešte nie je. To je divné, pretože cez letné prázdniny vždy usporiadavajú jazdecké súťaže. Noviny vrátim ocovi a začnem jesť. Už je pol siedmej, musím si švihnúť. Len čo dojem, misku hodím do umývadla a spýtam sa: "Dnes mám na starosti Olymp a súkromných?"

Mama sa pozrie na zoznam, ktorý je vylepený pri telefóne. "Áno, Obyčajných a Fortunu má na starosti Jack."

Na viac nečakám a vybehnem z kuchyne. V predsieni si obujem moje staré čižmy, ktoré už na súťaže ani tréningy nenosím. Otvorím dvere a vyjdem von. Zlatý retríver Max vybehne z búdy ktorú má pri dome a rozbehne sa ku mne. "Teraz nie Max, ponáhľam sa," zastavím ho a kráčam smerom k postrojovni. Cestou pozdravím Jacka, jedného z našich koniarov. V postrojovni vezmem fúrik a vidly, prejdem ku Olympu a vojdem do stajne.

"Ahoj Zeus, ako sa máš?" spýtam sa dominantného sivého žrebca. Je vodca stáda a je jeden z našich najrýchlejších koní. Nasadím mu ohlávku, vyvediem ho z boxu a priviažem v uličke. Fúrik postavím pred jeho box a s vidlami začnem naberať hnoj. Keď je všetok trus von z boxu, skontrolujem či má ešte v sieťke seno. Všetko vyzerá v pohode, tak fúrik posuniem ďalej, Dia odviažem a vovediem ho späť. Dám mu dole nočnú prikrývku a z vrecka vytiahnem kocku cukru.

"Hádaj pre koho mám tento cukor, fešáčik môj." Smejem sa na tom, ako sa snaží dočiahnuť cukor. "No dobre, tu máš." Otvorím dlaň, Zeus cukor vezme a začne ho chrúmať.

Takto sa dostanem až k Afrodite, jednej z mojich obľúbených. Otvorím som box a vojdem k nej.

"Tak ako sa máš, láska moja?" opýtam som sa jej a pohladkám ju po nose. Je to úžasná shagya kobyla, je biela, len papuľku, nohy, hrivu a chvost má sivé. Má neskutočné oči, len čo som ju uvidela, som sa do nej zamilovala. Teraz má šesť rokov, odkedy je prijazdená, jazdievam na nej len ja. Je fakt perfektná. Príjemné chody, je citlivá,dobre reaguje na pomôcky, bičík pri nej nosím iba na ozdobu, ešte nikdy som ho nemusela použiť. Potichu zafŕka a ja sa usmejem. Zložím jej prikrývku. Potom ju vyvediem na chodbu a priviažem, hnoj nahádžem do fúrika a Ditu zavediem späť do boxu. Aj jej dám kocku cukru a rozlúčim sa. Takto dokončím celý Olymp. S fúrikom idem na hnojisko, čo je ohradená časť za stajňami a tam fúrik vysypem. Povzdychnem si. Je čas ísť vyčistiť súkromnú stajňu, kde je chvalabohu menej koní. Teraz je ich šesť, ale o dva týždne má prísť nový kôň. Myslím že anglický plnokrvník. Alebo angloarab, teraz neviem. A ten chalan ktorému bude kôň patriť, nevie ani jazdiť! Ešte nesedel na koni. Perfektné. Takže ho to bude niekto musieť učiť. Dúfam že ho vyfasuje Kate. Aj bez toho mám dosť práce. Prídem k súkromnej a všetky obsadené boxy vyčistím.

Pozriem sa na mobil a zalapám po dychu. Už je osem hodín, ešte treba kone nakŕmiť a o deviatej začínajú jazdecké hodiny. Poklusom dotlačím fúrik na hnojisko, kde jeho obsah vykydnem. Otočím sa a bežím rýchlejšie, až pred postrojovňu. Tam vezmem hadicu a fúrik opláchnem, rodičia chcú aby bolo všetko čisté. Keď je umytý obrátim ho hore dnom a nechám ho tam schnúť, aj tak ho dnes už nikto nebude potrebovať. Teraz zamierim ku stodole, kde skladujeme žrádlo. Ak to vybavím rýchlo, ešte sa stihnem osprchovať. V stodole vezmem taký vozík, tam sú vrecia s krmivom a lopatky. Našim koňom dávame granulové zmesi, množstvo podľa telesnej námahy, veku a podobne, súkromným podľa pokynov majiteľov. Nakŕmim kone vo všetkých stajniach, stihnem to v rekordnom čase.

Idem domov. V predsieni si vyzujem čižmy a obujem papuče. Vyjdem na poschodie a tam vojdem do mojej kúpeľne. Kate má vlastnú, čiže sa ráno nehádame o to, ktorá má kúpeľňu prvá. Zhodím som zo seba oblečenie a vojdem do sprchy. Keď som osprchovaná, oblečiem si župan a vyjdem z kúpeľne. V izbe si oblečiem jeansové šortky a biele tielko po pupok. Vlasy si zviažem do copu a dám si lesk na pery. Nevyzerám zle. K tomu si obliečiem biele členkové ponožky a zapnem počítač. Pripojím sa na zdieľané súbory, to sú súbory ktoré otec necháva verejne dostupné pre počítače, ktoré využívajú našu WiFi sieť. Otvorím priečinok s dnešným dátumom a pozriem sa na ľudí ktorý jazdia o deviatej. Je tam iba jeden, nejaký Tom Zott.

čas
meno
tréner
skúsenosti
vek
poznámka
09:00:00
Tom Zott
Bell
žiadne
16
Bell, Tom tu bude jazdiť dva týždne (každý deň) a ty ho vždy budeš mať.

Dúfam že to nemyslia vážne. Nebudem učiť každé ráno! Aj ja sa potrebujem vyspať. Prečo ho nedajú Kate? Tá je celé dni pri telke a prd robí! OK, už to nezmením, ale radšej idem, nech nemeškám. Zídem dole a obujem si tenisky. Vyjdem z domu a idem Toma čakať na príjazdovú cestu. Na ceste sa objaví čierne BMW. Vystúpi z neho chalan. Keď ho zbadám, uškrniem sa. Kate by vraždila pre to, aby ho mohla trénovať. Má čierne vlasy, oči mu ešte nevidím, na sebe má čierne rajtky a čierne tričko. Nahodím úsmev a idem k nemu.

"Ty si Tom Zott?" spýtam sa ho.

Úsmev mi opätuje, asi nepostrehol že ten môj je strojený. Alebo sa to rozhodol ignorovať? "Áno, to som ja." Och, ten jeho hlas, ja odpadnem. Dúfam že úsmev mi zostal, toto nie je dobré, chalan pri ktorom niečo cítim... To je zlé. Radšej si pohnem, nech to mám za sebou. Pozriem naňho a prichytím ho, ako si ma premeriava. Nabudúce sa nemám obliekať tak skromne!

"Dobre, tak teda poďme. Vieš nasedlať a nauzdiť koňa?"

"Nie," odpovie a ďalej si ma prezerá. Už mi to začína byť fakt nepríjemné.

"Dobre, zatiaľ ti to tu poukazujem. Táto stajňa sa volá Fortuna, s koňmi v nej sa zoznámiš neskôr, možno zajtra. Tá väčšia je Olymp, tam sú kone pomenované po gréckych bohoch. Potom sú Obyčajný, odtiaľ ti vyberiem koňa. A na konci je súkromná stajňa, v ktorej ponúkame boxy na prenájom. Všetko si pochopil?"

"Áno," povie takmer znudene. Tak toto je vrchol! Ja tu s ním strácam čas a Pán Dokonalý sa nudí. Má šťastie že mám rada kone a nenechám ho všetko robiť samého. Nechceme prísť o Sandy.

"V postrojovni je WC, keď budeš potrebovať pomoc, choď buď do kancelárie v dome, alebo sa opýtaj niekoho na dvore. Poď, ideme po sedlo koňa, na ktorom budeš jazdiť." Vediem ho k postrojovni a pri tom mu vysvetľujem teoretickú časť jazdenia. Na praktickú dôjde za chvíľu. Prídeme do postrojovne a ja zvesím Sandino sedlo. Podám mu ho a idem nájsť jej uzdečku. Tú vezmem ja a spoločne zamierime k Obyčajným. Idem ku peknej kobylke Sandy, Andalúzskej izabele. Na dverách boxu má zavesenú ohlávku s vodítkom, to vezmem a otvorím jej box. Ohlávku jej nasadím a vyvediem ju do uličky. Vodítko podám Tomovi a vysvetlím mu, ako ju má viesť. "Pred stajňou je taká drevená tyč, na ktorej sú krúžky, o jeden krúžok ju priviaž, sedlo polož na takú vec, ktorá je pri tej tyči, keď ju uvidíš, tak ju spoznáš. Ja zatiaľ pôjdem po pucáky," poviem mu a aj s uzdečkou zamierim na koniec stajne, tam je miestnosť, kde majú všetky kone čistiace veci. Nájdem žlto-bielu plastovú škatuľu a skontrolujem či je tam všetko. OK, pucáky by sme mali, teraz idem nájsť Toma. Vyjdem a na moje prekvapenie tam stojí Sandy priviazaná o krúžok, sedlo je na stojane a Tom, opretý o stenu stajne sa na mňa usmieva. Uzdečku prehodím cez sedlo a pucáky položím k Sandy.

"Čo sa ide robiť?" opýta sa ma. Pretočím očami a pustím sa do vysvetľovania.

"Toto sa volá pucáky, sú to čistiace nástroje na koňa." Vytiahnem žbilko a predvediem mu ako sa s ním pracuje. Vysvetlím mu ako sa používajú ostatné pucáky, naučím ho ako prinútiť koňa zdvihnúť nohu, ako zaobchádzať so šparákom aby sme koňovi nezranili strelku a tak ďalej. Keď už všetko pochopí, nasedlám Sandy a pri tom mu vysvetľujem, ako to robiť. Pri uzdení mu tiež hovorím názvy jednotlivých častí uzdečky. Keď je Sandy pripravená, vykročíme s ňou k vonkajšej jazdiarni. "Máš prilbu?" spýtam sa Toma.

"Eh, ani nie."

"OK, pri jazdiarni je taká búda, v nej sú prilby a bičíky. Bičík dnes potrebovať nebudeš, ale vyber si prilbu, ktorá ti bude najviac sedieť." Sandy priviažem o ohradu, ktorá je okolo jazdiarne, Toma nasmerujem k tej 'chatke' a zatiaľ idem do stredu jazdiarne po lonžku a lonžovací bič. Vrátim sa a vidím Toma stáť pri Sandy, s prilbou na hlave. Sandy odviažem a prevediem k schodíkom. Teraz sa mi nechce Toma učiť nasadať, aj tak sme stratili priveľa času. Pomocou schodíkov sa Tom dostane do sedla. Ja pripnem Sandy na lonžku a vovediem ich do jazdiarne. "Správny sed je, keď si predstavíš priamku prechádzajúcu hlavou, ramenami, bokmi a pätami. Kontakt s bokmi koňa by si mal mať stále, no iba jemný, keď chceš zrýchliť mal by si trocha pritlačiť holene. Oťaže spolu s lakťami by mali tvoriť priamku. Nepozeraj sa na zem, ale pred seba, buď vystretý, seď v najhlbšej časti sedla. Päty dole, špičky smerom ku koňovi. Ruky položené na konskom krku, nezdvíhaj ich," vravím mu. Sandy nechám vykráčať na lonžke a pri tom naprávam Toma. "Päty! Ruky dole!" Už mu to vcelku ide, v kroku je istý, ide sa na klus. Usmejem sa. V tejto časti sa zabavím. Budem ho sledovať ako sa natriasa v sedle. Zábava. "Teraz skús vysadať. Proste sa dvihneš v strmeňoch. Ale nie tým že sa postavíš na špičky, musíš ešte viac zatlačiť päty. Keď poviem raz pôjdeš hore, keď dva tak dosadneš. Ideme na to." Najskôr ale musí vysadať v kroku, to je zásada. Nemôžem niekoho úplne neschopného nechať klusať, to je ako nechať šoférovať desaťročné decko. Pár krát cmuknem, nech Sandy predĺži krok. "Raz, dva, raz, dva, raz, dva!" Prestanem hovoriť, no on vysadá ďalej. Je to divné, ale má dobrý štýl. Nedvíha sa pomocou rúk, ani nič také, proste zatlačí päty a zdvihne sa. Asi má dobre vypracované svalstvo. Myslím že je čas na klus. "Chceš dnes aj klusať?" Prikývne. "Tak teda pritlač holene a pevne si sadni, nech ťa nenadhadzuje." Sandy poslušne naklusá a ja Toma chvíľu nechám, nech si zvykne na klus. Keď už sedí istejšie ako na začiatku, začnem znova 'počítať'. "Raz, dva, raz, dva, raz, dva, raz, dva..." Myslím že mu to už ide, tak prestanem počítať. Som sklamaná, pretože sa mu darí až príliš dobre. Myslela som že sa strápni, ale zjavne je učenlivý. Pár minút ho ešte nechám klusať a potom mu poviem nech spomalí. "Nebolo to zlé, no je čo trénovať. Pozeral si sa na zem, stále si zabúdal na päty a keď si vysadal, zdvíhal si ruky..." Keď si všimnem jeho zničený výraz uškrniem sa. "...a predsa si bol lepší než väčšina iných začiatočníkov."

"Prepáč, ale mohli by sme na dnes skončiť? Už sa mi fakt nechce." Uprie na mňa úžasne tmavé očká. Majú perfektný tvar a farbu medzi čiernou a tmavohnedou.

"Nevadí ti, že máš zaplatenú hodinu a jazdil si len pol?" spýtam sa ho a rozmýšľam čo bude robiť kým ho prídu vyzdvihnúť. Možno zavolá, aby poňho prišli skôr.

"Nie, je lepšie jazdiť iba pol hodinu a zajtra byť fit, ako jazdiť hodinu a mať svalovicu." Keď tak nad tým rozmýšľam, má pravdu. Ale ja už z jazdenia svalovicu nemávam, čiže je to jedno.

"Ale ako sa dostaneš domov? Prísť po teba mali až keď skončíš," namietam ďalej.

Pokrčí plecami. "Počkám tu. Zatiaľ by si mi mohla ukázať ako jazdíš." Žmurkne na mňa. Zasmejem sa.

"Tak zoskoč," poviem a prejdem k Sandy. Tom zosadne a podá mi oťaže.

"Predveď sa," vyzve ma.

Pohŕdavo sa zasmejem. "Tu? Poďme k parkúrovej dráhe, tam ti ukážem čo viem." Keď pokrčí plecami, otvorím bránku v ohrade a Sandy vyvediem von. Kráčam s ňou k parkúru. Tom nás dobehne a smeje sa. Ja ho ignorujem a vojdem na dráhu. Nasadnem na Sandy a rovno ju popchnem do klusu. Tom sa usadí na lavičku, ktorá je pri dráhe a pozoruje nás. V ľahkom kluse prejdeme dve kolečká a potom nacválam. Po ďalších dvoch okruhoch ju navediem na prvú prekážku. Sandy je už dlhšie kôň pre začiatočníkov, pretože je pokojná a milá, ale zároveň je dobrý skokan. Dráha je upravená pre stredne pokročilých, čiže je pre mňa takmer výsmech. Takéto prekážky keď som skákala keď som mala deväť. Ale už je neskoro ich zvyšovať. Sandy perfektne preskočí krížik a ide k ďalšej prekážke, čo je oxer. Aj ten skočí pekne, takto prejdeme celú trať. Na konci Sandy vyklusám a vykráčam, Zastavím pred Tomom a zoskočím na zem. Keď som na zemi, syknem od bolesti. Práve som si spomenula, že mám šortky. Rýchlo skontrolujem ako mi vyzerajú stehná. Na moje potešenie je pokožka iba červená, nie zodratá, ani nič podobné. Vydýchnem si.

"Wow, si lepšia než som si myslel." Tom sa dvihne z lavičky a prejde ku mne. Z ruky mi vezme Sandine oťaže a vyvedie ju von. "Ideš?" zakričí na mňa. Rozbehnem sa za ním a ihneď zas spomalím. Tie nohy pekelne bolia. Čaká na mňa a usmieva sa. Je fakt zlatý. Spolu ideme pred Sandinu stajňu a Tom ju priviaže. "Ako ju mám odsedlať?"

"Choď na ľavú stranu a tam odopni podbrušník, potom ho prehoď cez sedlo a to daj znova na ten stojan. Ja ju zatiaľ oduzdím. " Rozopnem jej podhrdelník a nánosník, potom jej zvlečiem celú uzdečku. Prevesím ju cez sedlo a Sandy nasadím ohlávku. Následne podám Tomovi másažny vankúšik. "Teraz ju netreba čistiť, len ju prebehni týmto." Pozorujem ho ako ju jemne masíruje a pri tom sa jej prihovára. Vyzerá to, že ju má rád.

"Hotovo," vyhlási po pár minútach. Hodí mi vankúšik a ja ho hodím do škatule.

"Vezmi sedlo a uzdečku, ja idem odviesť Sandy do stajne." Odviažem ju a vovediem k Obyčajným, tam ju dám do jej boxu a zložím jej ohlávku. "Maj sa zlato, ja už idem," rozlúčim sa s ňou a idem von. Cestou uvidím Toma ako nesie späť pucáky. Vyjdem pred stajňu a pozriem na hodiny, ktoré sú na nej zavesené. Je už takmer jedenásť hodín. Dúfam, že som nemala iného jazdca. Do dvora vojde ten čierny bavorák, ktorý doviezol Toma. "Tom, máš tu odvoz," poviem Tomovi, ktorý práve vyšiel zo stajne. Tom si zloží helmu a podá mi ju.

"Mohla by si ju, prosím ťa, odložiť? Ja už musím ísť."

"Jasne, maj sa," rozlúčim sa.

"Čauko," zakričí cez plece, keď beží k autu. Ja idem odložiť tú prilbu, potom vykročím domov. Idem do obývačky, tam sa hodím do kresla a zavriem oči. Bol to zaujímavý tréning. A ešte zaujímavejší žiak.
 

1 person judged this article.

Comments

1 Aya Aya | Web | 1. october 2011 at 19:56 | React

Nuž, ma belle, nie je to z prostredia, o ktorom neviemako rada čítam, ale v tvojom podaní je to skutočne zaujímavé :) Pekná práca!

2 Arya Arya | Email | Web | 1. october 2011 at 20:19 | React

[1]: to vieš, aj moju lásku ku koňom musím niekedy prejaviť, ešte by Erik a Sirius spyšneli :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement