1. kapitola (j,s,r,r)

4. july 2011 at 22:34 | Arya Flowerny |  Študentské roky záškodníkov 1
Wuahááá!!! Napísala som to XD Tri aj pol strany XD Dúfam že bude páčiť, hlásnite v ankete a napíšte do komentíkov.
Niektoré postavy sú moje, väčšina je ale J.K. Rowlingovej (ako vám už určite došlo)

To j,s,r,r znamená že je to z pohľadu Jamesa, Siriusa, Remusa a Rose. Rose bude bývať aj u Lily, Sam a Sashi, takže bude vedieť väčšinu vecí čo sa budú diať.

1. - Stretnutia

James Potter už bol pobalený, klietku s veľkým výrom Bubom mal položenú vedľa kufra a nedočkavo kričal na rodičov, aby si pohli. Jeho otec a matka so smiechom vyšli z domu a smerovali k ministerskému autu, pri ktorom stál malý James.
"Ale Jimmy, máme ešte kopec času," napomínala ho jemne jeho mama. James sa zatváril krotko.
"Ja viem mami, ale veľmi sa už teším na Rokfort," vysvetľoval James. Jeho otec práve nakladal do kufra auta Jamesov kufor. James nasadol do auta a podupkával nohou. O chvíľu nastúpili aj jeho rodičia. Šofér naštartoval a vydali sa smerom k stanici King's cross. Keď tam prišli, James kráčal rovno k stene medzi nástupištami deväť a desať. Už sa asi milión krát pýtal rodičov čo treba robiť, aby cez ňu prešiel na nástupište deväť a trištvrte, takže s prechodom nemal problém.
Hej, James, čo tvoj kufor?" zavolal za ním jeho otec, ktorý ho už vyložil aj s Bubovou klietkou na vozík. James sa otočil a prešiel k otcovi. Vytrhol mu vozík, žiarivo sa na neho usmial a vykročil k vlaku. Bubo sa v klietke nepokojne pomrvil, neznášal keď bol dlho zavretý. James sa pozrel na veľké hodiny ktoré viseli na nástupišti deväť a trištvrte. Vlak odchádza za šestnásť minút. James prešiel bližšie k vlaku a tam počkal rodičov. Keď ku nemu prišli, otec mu postrapatil čierne vlasy a mama ho objala a pobozkala na čelo. James sa na obidvoch usmial a začali sa mu podozrivo lesknúť oči.
"Budete mi chýbať," takmer zašepkal James.
Jeho rodičia mu začali dávať rady do života na Rokforte, vystríhali ho aby neporušoval školský poriadok, no James ich nepočúval. Zaujal ho chlapec s dlhšími čiernymi vlasmi, ktorý práve kráčal okolo skupinky dievčat, ktoré na neho očarene pozerali. Chalan sa na ne žiarivo usmial a všetky takmer odpadli. To čaro okamihu prerušila krásna žena, asi jeho matka. Tvár mala nádhernú ale krutú. Dlhé čierne vlasy mala zapletené v zložitom účese, akoby išla na ples. Oblečený na sebe mala čierny plášť so zeleno-strieborným lemovaním. Jamesovi ihneď napadli farby Slizolinu. Potom si na jej prste všimol nejaký prsteň. Nebol blízko ale aj tam sa mu zazdalo že na ňom videl vyryté B. Keď sa pozrel späť na rodičov, už sa netvárili tak milo ako zvyčajne. Zazerali na ženu a mrmlali niečo, čo Jamesovi znelo ako "Čo tu, pri Merlinovi robí Walburga Blacková?", ale nebol si istý. O Blackovcoch už počul, vedel že je to čistokrvný čarodejnícky rod, ich línie siahajú až do stredoveku. Je to jedna z rodín, ktoré sú celé generácie v Slizoline. Ale ten chlapec sa mu zapáčil, ani nevedel prečo, očakával v ňom spriaznenú dušu. Nevyzeral ako 'dobrý chlapček'. Skôr naopak. S vlasmi po ramená a v koženej bunde pôsobil rebelantsky, možno až príliš.
James pohľadom zavadil o hodiny a preľakol sa. Čo keď už nenájde voľné kupé? "Mamy, oci, už musím ísť aby som si našiel mie-" To čo chcel povedať zaniklo v trúbení vlaku, čo znamenalo, že za päť minút odchádza do Rokfortu.
"Iste, len bež," kázala mu mama a ešte raz ho pohladkala po vlasoch. "A píš každý týždeň!" zavolal za ním ešte jeho otec.
James vyložil do vozňa kufor a potom sa tam sám vyštveral. Kufor ťahal za sebou, klietku s Bubom mal v ruke a hľadal voľné kupé. Jedno našiel asi uprostred vlaku, ihneď si tam vtiahol kufor. Vyzliekol si čiernu mikinu a hodil ju na sedadlo pri okne. Bubovu klietku položil hneď vedľa mikiny. Nevedel či zvládne vyložiť kufor, no rozhodol sa to skúsiť. Kufor bol na svoju veľkosť prekvapivo ľahký. James ho bez väčšej námahy zdvihol. Keď bol kufor vyložený hore v batožinovom priestore, James si uvedomil že je hladný. Doma takmer neraňajkoval a nevedel o tom, že by mu mama niečo zbalila. Povzdychol si a sadol si na miesto vedľa mikiny.
Zrazu niekto otvoril dvere a dnu strčil hlavu chlapec, asi tiež budúci prvák. Mal hnedé vlasy a svetlohnedé oči. Na líci mu James zazrel dlhý škrabanec, vyzeral že už sa hojí. Chlapec sa bojazlivo ozval, "Ahoj, môžem si prisadnúť? Hľadal som voľné kupé, no už žiadne nie je."
James prikývol a rozmýšľal aký je tento chalan. Na sebe mal nové jeansy a bielu košeľu. Pôsobil dojmom bifľoša a miláčika učiteľov. No James sa rozhodol nesúdiť knihu podľa obalu a pokúsil sa nadviazať rozhovor. "V ktorej fakulte by si chcel byť?" opýtal sa chalana a potom si na niečo spomenul. "Ach, prepáč. Ja sa volám James Potter." Podal hnedovlasému chlapcovi ruku. Ten mu ňou potriasol a usmial sa.
"Ja som Remus Lupin. A chcel by som byť v Bystrohlave... alebo Chrabromile, len pre Merlina, nie v Slizoline," keď vyslovil Slizolin až zavrčal. Jamesovi vtedy pripadal ako nazúrený vlkolak.
"Nápodobne, aj keď myslím že do Bystrohlavu by som sa nedo-" Prerušilo ho otvorenie dverí. Zbadali v nich stáť čiernovlasého chlapca v koženej bunde. Blacka. Stál tam s nadvihnutým obočím a prezeral si Jamesa s Remom.
"Dúfam že neruším súkromný rozhovor," arogantne poznamenal a uškrnul sa.
V Jamesovi vzkypel hnev. Tak sa s ním nikto rozprávať nebude. "Tým si myslel 'Môžem si prisadnúť?', alebo 'Už odchádzam'? " spýtal sa James nie najmilším tónom. Black vyzeral príjemne prekvapený.
"To prvé," povedal a bez vyzvania si sadol na jedno z voľných miest. "Volám sa Sirius Black," povedal akoby mimochodom, uškrnul sa, no už nepôsobil tak arogantne a namyslene.
"James Potter." James si ho premeral a potom zabodol pohľad jeho hnedých očí, do Siriusových modro-sivých. Ani jeden z nich neuhol, až nakoniec Sirius povedal "Teší ma." Potom presunul pohľad na Remusa. Ten sa zamrvil ale neuhol očami. "Ja som Remus Lupin," povedal takmer hrdo.
Sirius sa potichu zasmial. "O čom ste sa to bavili kým som prišiel?" Odpovedal Remus. "O tom v ktorej fakulte chceme byť. Ale James ešte nedokončil, takže ak sa chceš pridať, budeš musieť počkať."
"No, ako som vravel, Bystrohlav nie je pre mňa, skôr dúfam v Chrabromil. Je tam celá rodina, už dlhé generácie, nebudem predsa kaziť rodinnú tradíciu." James sa krivo usmial a pozrel na Siriusa. "Teraz si na rade ty."
"Celá rodina je v Slizoline," začal Sirius. James a Remus nevedeli či sa im to iba zdalo alebo sa Sirius zatváril znechutene. "No, ako hovorím, všetci sú v Slizoline, no ja nie som ako oni. Je mi fuk kde budem, ale nech to nie je Slizolin. Najlepší by bol asi Chrabromil, to by fotrovcov nasralo asi najviac." Zamyslene sa usmial. Rozmýšľal či by za to naňho použila matka cruciatus, alebo by sa uspokojila s inými kliatbami.
Dvere sa otvorili (znovu) a stálo v nich dievča. Malo čierne vlasy do pol chrbta, s divoko ružovým melírom a sivé oči. Na sebe malo legíny rovnakej ružovej farby ako melír, čiernu minisukňu a ružové tričko s čiernymi lebkami. K tomu čierne čižmičky a ružovú čelenku vo vlasoch. Náušnice boli veľké čierne kruhy. Keď ju chalani zbadali nezmohli sa na slovo. Iba Sirius obdivne zapískal načo ho dievča obdarilo širokým úsmevom. "Ahojte, ja som Rose Porcelain, máte tu voľné?" predstavila sa s jemným francúzskym prízvukom a položila zdvorilú, no zbytočnú otázku. James ešte stále trochu omráčene kývol na miesto pri dverách. Rosa sa znovu usmiala a posadila. Kufor, očividne začarovaný aby ju nasledoval vošiel do kupé v tesnom závese za čiernou mačkou, ktorá vyskočila Rose do lona. Tá ju začala hladkať po jemnej srsti. Potom netrpezlivo prevrátila očami. "Vy ste...?"
Po tomto pripomenutí sa Sirius ponáhľal všetkých ich predstaviť. Keď sa už poznali Rose vytiahla mobil. Bol to dotykový LG, ladený do čierno-ružova. Vyhľadala číslo jej mamy a vytočila. Mobil si priložila k uchu a čakala. Potom bolo z telefónu tlmene počuť ženský hlas, drmoliaci niečo po francúzsky. Rose odpovedala rovnako rýchlo a rovnako nezrozumiteľnou francúzštinou. Jej spolucestujúci zvedavo pozorovali mobil, akoby nikdy nič podobného nevideli. Keď Rose dotelefonovala nechápavo na nich pozerala. "Vy nepoznáte mobily?"
Všetci pokrútili hlavami. Rose si vzdychla a pustila sa do vysvetľovania. "Mobilný telefón je muklovský vynález-" Uprostred vety ju prerušil Sirius. "Ty si z muklovskej rodiny?" Rose pretočila očami no odpovedala. "Posledný nečistokrvný čarodejník bola moja prababička, odvtedy sme jedna veľká, šťastná a čistokrvná rodina. Ale neberte to ako zámer," dodala rýchlo. "Ako sa zamilovávali, tak sa brali. Nešlo im o krv, ale o srdce. Ale pretože žijeme medzi muklami, je jednoduchšie robiť všetko ako oni, preto mám mobil. Kde som to skončila? Aha, jasné. Takže je to muklovský vynález, ktorý zjednodušuje dorozumievanie. Je to tak že ja na mojom mobile zadám číslo a mobil ma spojí s tým číslom. A keď ten komu telefonujem zdvihne, môžeme sa rozprávať. Je to príjemnejšie ako strkať hlavu do plameňov a rýchlejšie ako sovia pošta."
Remus, James a Sirius ju napäto počúvali. Do ticha ktoré zavládlo sa ozval James. "Vedela by si nám také zohnať?"
Rose pretočila očami. "Chlapče môj drahý, na Rokforte nefunguje žiadna elektronika, preto sa tam doteraz svieti sviečkami. Považujem to za blbosť, ale čo už." Vtedy jej v hlave skrsol nápad. "Ale cez prázdniny by to fungovalo, keby že ste mimo Rokfort. Takže by ste sa mohli baviť s priateľmi aj bez použitia sov, ktoré sú u muklov dosť nápadné. Takže potom pred Vianocami mi oznámite, kto chcete mobil a po prázdninách vám ich donesiem, OK?"
Všetci nadšene prikyvovali, už sa tešili na telefóny. Práve vtedy sa otvorili dvere na kupé a stála v nich pani s vozíkom plným jedla. Sirius sa postavil prvý a prešiel k vozíku.
"Poprosím desať čokoládových žabiek, dva balíčky fazuliek každej chuti, päť žuvačiek super extra veľké bubliny, štyri tekvicové pirôžky, štyri kotlíkové koláčiky, sedem pelendrekových prútikov a tri vlasy z jednorožca*," vysypal Sirius svoju objednávku. Pani mu to všetko zatiaľ čo hovoril nakladala do papierového vrecúška. Stálo to niečo cez tri galleóny, Sirius jej dal aj sprepitné.
Keď vybavila Siriusa prešla k nej Rose. "Prosím vás, to isté čo mal Sirius, v tom istom množstve a ku tomu niečo na pitie. Čo máte?" spýtala sa Rose a hľadala vo vozíku nejaký nápoj.
"Mám tu tekvicový džús - chladený aj nechladený, Deminin zázračný čaj proti nachladnutiu, Jedovatú limonádu pána Svetcha a Závan morského vzduchu s príchuťou chalúh," odrapotala pani. Rose sa pri väčšine názvov obracal žalúdok ale úspešne si udržiavala zdvorilý výraz.
"Ťažké rozhodovanie, no myslím že si kúpim tri fľašky chladeného tekvicového džúsa a dve fľašky Jedovatej limonády. Máte aj malinovo-hruškovú príchuť?"
"Isteže, budú to tri galleóny, pätnásť siklov a štyri knuty." Pani jej podala papierové vrecúško a ku nemu päť fľašiek.
Rose vytiahla peniaze a potom sa troška zamračila. Nakoniec podala pani tri galleóny a šestnásť siklov. "Knuty nemám," dodala na vysvetlenie.
"To nič moja, ja ti vydám," povedala pani a vytiahla dvadsať knutov.
Aj James a Remus si niečo kúpili a pani pokračovala vlakom ďalej. Potom sa znova začali rozprávať.
"Poviete mi čo znamená vydať? Ja som bola v tom že je to keď sa dvaja ľudia zosobášia, že žena sa vydala za muža," nechápavo vravela Rose.
Všetci sa zasmiali. "To vám vo Francúzsku nedávali peniaze, keď ste zaplatili viac?" spýtal sa jej Remus.
"Jáj, poviem hneď že hovorila o prachoch." Zasmiala sa aj Rose.
"Koho si tu už videla?" nedočkavo sa na Rose obrátil James.
Rose pokrčila plecami. "Ále, len nejakých piatich prvákov a potom starších študentov. Tri prváčky boli baby, chvíľu som sedela s nimi v kupé, no bavili sa iba o tom ako dúfajú že profesori na nich budú mierni, že sa všetko rýchlo naučia a podobné veci. Dosť ma to rozčuľovalo, tak som si presadla ku vám," zakončila.
"A aké sú?" spytoval sa, tentoraz Sirius. "Pekné, škaredé, múdre, hlúpe,...?"
"OMG, to sa nemôžeš ísť pozrieť? Sú v celku pekné, asi aj múdre. Jedna má dlhé červené vlasy a zelené oči, druhá je černoška s tmavými očami aj vlasmi. Tá tretia mala modré oči, pehy a vlasy mali farbu... no, boli proste medzi blond a ryšavými. Ti tomu hovoríte tuším špinavé blond. Mala takú štýlovú ofinku, cez jedno oko." Rose sa uškrnula a zazívala. Vybrala jednu Jedovatú limonádu, vytiahla štupeľ a odpila si. Znechutene sa uškrnula. "Fuj, to je humus. Vo Francúzsku sú lepšie." Z ruksaku - do ktorého medzitým strčila svoj nákup - zobrala balíček fazuliek každej chuti a otvorila ho. Vytiahla jednu podozrivo zelenej farby a skúmala ju vo svetle, ktoré vrhalo pomaly zapadajúce slnko.
"To by som nejedol," upozornil ju Remus. "Myslím že je to kaleráb." Zasmial sa keď to Rose okamžite pustila späť do balíčka a vytiahla ďalšiu fazuľku. Ružovú. Podozrievavo si ju premeriavala až si nakoniec kúsok odhryzla. Na tvári sa jej ihneď zjavil blažený výraz.
Asi po desiatich minútach sa spamätala. "Človek by ani nepovedal, že je tam aj príchuť amortencie," zašepkala zasnene. Ešte chvíľu jej trvalo kým celkom precitla, potom sa začala aktívnejšie zapájať do rozhovoru, ktorý medzitým viedli ostatní.
James nadhodil že by sa chcel čo najskôr stať stíhačom. Rozprávali sa o tom ktoré týmy majú najradšej, na akom poste by chceli hrať, ktorý rozhodcovia sú podľa nich najprísnejší. Tak sa zakecali, že si ani nevšimli ako rýchlo sa krajina za oknami zmenila a ako rýchlo sa zotmelo. Prebral ich až hlas, ktorý sa rozliehal vlakom: "O päť minút vchádzame do Rokfortu. Batožinu nechajte, prosím, vo vlaku, dovezieme vám ju zvlášť."
Všetci v kupé si rýchlosťou blesku vyťahovali habity, na ktoré úplne zabudli. Keď ich už mali oblečené, zbalili si zvyšné sladkosti a ponáhľali sa do preplnenej chodbičky, Rose aj s
čierno-ružovým ruksakom preveseným cez plece. Vlak spomaľoval, až nakoniec zastal.

*vlas z jednorožca je niečo ako cukrová vata, ale nie je to taká tá gulička na paličke, ale iba jedno vlákno s priemerom cca. 5 mm

Pokračovanie nabudúce XD

 

2 people judged this article.

Poll

Páči sa vám 1. kapitola?

Áno
Nie

Comments

1 ŽuŽiQ-chan *tvoje psycho-SBééé ^.^ ♥* ŽuŽiQ-chan *tvoje psycho-SBééé ^.^ ♥* | Web | 5. july 2011 at 0:29 | React

nuž, teším sa na pokráčko :)

2 Arya Arya | 5. july 2011 at 10:47 | React

[1]: Už na ňom pomaly robím, ale zatiaľ sú iba v člnkoch.

3 Eldarwen Eldarwen | 5. july 2011 at 11:53 | React

No. Je to fajn. ale mám pár zásadných pripomienok.
Mobil? V 70-tych rokoch? A ešte k tomu dotykový LG? Moja milá, to je nereálne.
A to dievča mi príde ako Mary-Sue. Dúfam, že ju trochu poľudštíš ;)
Neber to zle, Aryi, chcem len poradiť. A ešte pozor na čiarky a tak. :)

4 Eldarwen Eldarwen | 5. july 2011 at 12:02 | React

[3]: Omyl, omyl, omyl!!!:D:D Ja krava!!! zabudla som, že to píšeš v súčasnosti... *ide sa zabiť* xDxDxD Sorry, Arya, tisíckrát sorry! ;)

5 Arya Arya | 5. july 2011 at 13:19 | React

[4]: Neboj, ja o tých čiarkach viem, ale ja na ne zabúdam XD A áno, ona sa poľuďští.

PS: mám si do toho odkazu na SBčka dať tvoj nový blogík? Masquarade?

6 Katy Katy | 5. july 2011 at 15:19 | React

Honem další kapču! :D.Je to skvělý,píšeš to líp než Rowlingová :).

7 Eldarwen Eldarwen | Web | 5. july 2011 at 18:09 | React

[5]: Ak chceš, tak áno :)

8 Arynka SB Arynka SB | 5. july 2011 at 18:21 | React

[6]: ha-ha, no jané

[7]: OK si tam

9 Lily Lily | Web | 7. july 2011 at 7:37 | React

No , jsem zvědavá na další kapitolku ;-) vážně dobrýýý :D

10 Arya Arya | 7. july 2011 at 12:27 | React

[9]: Vďaka xD

11 Casion Casion | Web | 7. july 2011 at 22:19 | React

officiálne ža vítam vo Fantasy clube!!! som rada, že ikonku už máš na blogu... v tomto klube sa robia rôzne projekty a podobne... všetky nájdeš tuna:
http://my-fantasydream.blog.cz/rubrika/fantasy-club
budem rada keď sa do nich zapojíš...
s pozdravom
Casion
:-)  :-)  :-)

12 Tajemná elfka Tajemná elfka | Web | 8. july 2011 at 20:30 | React

Skvělá povídka,taky už se těším na pokračování....

13 Arya Arya | 9. july 2011 at 21:41 | React

[11]: Vďaka, zapojím sa rada

[12]: 2. kap. bude čoskoro, ale najskôr napíšem to, čo sa dialo v kupé kde boli Lily, Sam a Sasha

14 Alexis Smile Alexis Smile | 16. september 2011 at 9:01 | React

Wow, super,

15 Arya Arya | Email | Web | 16. september 2011 at 17:54 | React
16 Quileutte Quileutte | Web | 3. january 2012 at 13:04 | React

je to super...poriadne som sa nasmiala keď Sirius zvažoval do akej fakulty pôjde.... :D :D keby to bol Chrabromil mohol by poriadne nasrať rodičov.. .:D :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement